Piatkové dlho očakávané vystúpenie šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho totiž prinieslo len prísľub ďalšej podpory ekonomiky, o presných nástrojoch by však mali bankári rozhodnúť až koncom septembra. Trhy otrasené z posledných prepadov na to zareagovali rastom. Ak by však Američania tlačili peniaze bez primeraného rastu ekonomiky, krízová bublina by sa mohla ďalej nafukovať.
Bernanke zopakoval, že ekonomika Spojených štátov sa z krízy spamätáva pomalšie, ako sa pôvodne čakalo. Nepriamo však naznačil, že banka skúsi po necelom roku a dvoch kontroverzných pokusoch znova nakopnúť ekonomiku.
„Vzhľadom na tieto zvláštne okolnosti opatrenia, ktoré prinesú krátkodobé oživenie, môžu byť prospešné aj naplneniu dlhodobých cieľov,“ konštatoval Bernanke.
Podľa analytika TRIM Broker Rolanda Ižipa by mali prísť zásadné rozhodnutia v septembri. „Trhy už počítajú s nejakými stimulmi, takže vystúpenie Bernankeho prečítali tak, že niečo takéto príde,“ spresnil Ižip. Americké burzy tak začali po Bernankeho vystúpení rásť a investori zas nakupovali akcie. Európske akcie však uzatvárali obchodovanie v mínusoch.
Vývoj na burzách v ďalších dňoch je však neistý, keďže Bernanke nemá na spustenie tlačiarní dostatočnú podporu. „Je opatrný, je si vedomý slabosti globálnej a americkej ekonomiky. Je však jasné, že už nemá k dispozícii dosť adekvátnych nástrojov,“ povedal pre agentúru Reuters Eric Green, hlavný ekonóm newyorskej firmy TD Securities
S uvoľňovaním nekrytých peňazí do obehu začala americká centrálna banka v roku 2008, keď odkupovala od bánk rizikové hypotekárne listy. V obehu sa tak zrazu objavilo spolu 1,75 bilióna nových dolárov. V druhej vlne, ktorá sa začala vlani v novembri, zas Bernanke nakupoval štátne dlhopisy za 600 miliárd dolárov.
Kým v prvom prípade sa tak Američania snažili zachrániť najmä bankový sektor, nalomený hypotekárnou bublinou, v druhom kole sa snažili naštartovať otupenú americkú ekonomiku. V konečnom dôsledku však podľa odborníkov pumpovanie ekonomiky malo len krátkodobý účinok.
„Podľa môjho názoru tretie uvoľňovanie, podobne ako predchádzajúce dve, prinesie USA len dočasné riešenie problémov,“ konštatoval Zoltán Csiba, analytik Capital Markets.
Práve pre dočasné riešenia sa čoraz častejšie skloňuje hrozba druhej vlny krízy. Podľa niektorých ekonómov sa dokonca neskončila ani tá prvá z roku 2008, keďže sa problémy cez liatie peňazí do ekonomík len odsúvali do budúcnosti. Ako povedal v stredu pre televíziu Bloomberg v Hongkongu laureát Nobelovej ceny a profesor Newyorskej univerzity Michael Spence, svetová ekonomika má 50-percentnú šancu spadnúť opätovne do recesie. Obavy ekonómov a trhov potvrdili aj včerajšie výsledky o raste americkej ekonomiky, ktorá rástla len niečo vyše percentným tempom, pričom prvé odhady predpokladali zrýchlenie rastu na 1,3 percenta.
Na americkú ekonomiku je pritom priamo naviazaná aj Európa, ktorá sa sama zmieta v dlhovej kríze. Zhoršujú sa vyhliadky nemeckého priemyslu, na ktorý je priamo naviazané aj slovenské hospodárstvo.
Obavy z recesie, ako aj neriešenie problémov sa odrážajú aj na európskych burzách, ktoré zažili posledný mesiac výrazné prepady. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Grécko sa proti výkyvom pokúsili brániť zákazom špekulatívnych predajov nakrátko, ktorý včera dokonca predĺžili. Prepadom tým však nezabránili, keď akcie európskych bánk za posledné týždne podľa agentúry Bloomberg napriek tomu padli o osem percent. K zlým správam sa včera pridali aj možné problémy pri výmene gréckych dlhopisov a prekážky pri schvaľovaní talianskeho úsporného plánu.